Otázky a odpovede k závislosti

Vážne ochorenie s mnohými podobami

Otázky a odpovede k závislosti – vážne ochorenie s mnohými podobami

V rámci našej informačnej série sa pravidelne venujeme témam s medicínskym a spoločenským významom. V tomto článku sa Marianne Umaña a Max Kälin odborne zaoberajú témou závislosti.

Čo sa rozumie pod pojmom závislosť? Aké látky alebo správanie môžu spôsobiť návyk? A ako prebieha vznik a vývoj takéhoto ochorenia?

Nasledujúce otázky a odpovede (Q&A) ponúkajú fundovaný pohľad do komplexnej problematiky závislosti – s osobitným dôrazom na jej telesné, psychické a sociálne dôsledky.

Otázky (Q): Marianne Umaña
Odpovede (A): Max Kälin

• Q: Čo je závislosť?
• A: Závislosť je vykĺbená túžba – potreba, ktorá sa vymkla spod kontroly. Spektrum siaha od občasného užívania až po závislosť, ktorá ničí život.

• Q: Na čo všetko môže človek byť závislý?
• A: Na veľmi mnohých veciach. V prvom rade na látkach: alkohol, nikotín a tetrahydrokanabinol (THC) sú často viditeľné a čiastočne spoločensky tolerované. „Párty“ drogy ako MDMA alebo LSD, lieky ako benzodiazepíny, ako aj opiáty, kokaín a stimulanty typu metylfenidát (MPH) sú vo všeobecnosti menej nápadné, ale často oveľa nebezpečnejšie. Za všetkými týmito látkami stoja mocné priemyselné odvetvia, ktoré podporujú závislosť a zneužívajú ľudí v závislosti. Ďalej existujú mentálne alebo behaviorálne závislosti: práca, sex, šport, stravovacie návyky, ideály krásy, spiritualita – takmer všetko sa môže stať predmetom závislosti.

• Q: Čo sa deje s telom a psychikou?
• A: Telesne (somaticky): Intravenózne užívanie alebo nechránený pohlavný styk môžu viesť k infekciám, ako je HIV, hepatitída B alebo hepatitída C, ale aj k parazitárnym ochoreniam, napr. svrab alebo vši. Psychicky a sociálne: Sociálne stiahnutie sa do izolácie, zbližovanie sa s podobne postihnutými a neustály tlak na zabezpečenie látky zvyšujú mieru strachu a vydierateľnosti. Život sa mení na väzenie.

• Q: Ako sa začína ochorenie závislosťou?
• A: Často nenápadne, v spoločenskej atmosfére, v dobrej nálade. Niekedy aj náhle, ako pri heroíne. Prechod od príležitostného užívania k závislosti sa spravidla udeje postupne, ale neodvratne.

• Q: Ako sa závislosť vyvíja?
• A: Užívanie sa mení z príležitostného na pravidelné a nutkavé. Myšlienky a pocity sa točia okolo predmetu závislosti. Závislosť sa stáva „šéfkou“ života. Strata kontroly: závislosť sa stáva stredobodom existencie. Rozvoj tolerancie: je potrebné stále viac a viac. Pri nedosiahnutí „udržiavacej dávky“ vzniká mučivá túžba (craving). Povinnosti sa zanedbávajú; dokonca ani následky či pocity viny nič nezmenia.

• Q: Aké sú príčiny vzniku?
• A: Často kombinácia individuálnych, rodinných, spoločenských a biologických faktorov. Existujú vrodené dispozície, duševné ochorenia ako depresie, úzkostné poruchy, poruchy príjmu potravy, traumy z raného detstva či neskoršieho obdobia. Vždy pritom platí: bez dostupnosti látky alebo správania nemôže dôjsť k rozvoju závislosti. Aj zvieratá sa niekedy opíjajú z kvaseného ovocia. Túžba po opojení by mohla zodpovedať biologickému mechanizmu.

• Q: Čo sa dá robiť?
• A: Vyhľadať pomoc – najprv u dôveryhodných ľudí. Skutočné priateľstvo znamená podporovať bez odsudzovania, nehrešiť, neponižovať. Najdôležitejším „liekoprostredkom“ je teplo, pocit bezpečia a istoty. Pravé priateľstvo je však zriedkavé.

• Q: Akú úlohu zohráva medicína?
• A: Medicína môže k liečbe prispieť viacerými spôsobmi: Liečbou pomocou liekov, vrátane substitučnej terapie. Ochranou prostredníctvom minimalizácie škôd (harm reduction). Malými, reálnymi terapeutickými krokmi; nerealistické očakávania a tlak sú jedovaté.

• Q: Ako by sme mali pristupovať k ľuďom so závislosťou?
• A: S empatiou, nie s odsúdením. S dôverou, avšak s vedomím, že jej časté zneužívanie je súčasťou choroby – závislí ľudia inak nevedia. S kontrolou, ale iba v takej miere, ako je to nevyhnutné. Telesne: zmierniť bolesť a abstinenčné príznaky. Psychicky: zvládať zúfalstvo a podporovať motiváciu. Sociálne: pomôcť pri tvorbe dennej štruktúry a hľadaní bývania i zamestnania.

• Q: A vy osobne?
• A: Pracujem s ľuďmi so závislosťou od roku 1987, vtedy v Baylor College of Medicine v Houstone: metadonová substitúcia pre heroinových závislých a odvykacia liečba u novorodencov. Vždy som liečil aj ľudí na okraji spoločnosti. Marginalizácia a závislosť často idú ruka v ruke. Závislí pacienti môžu byť z hľadiska telesných chorôb veľmi komplikovaní. Keďže pracujem už desaťročia, liečil som veľa týchto veľmi komplexných prípadov a viem, akí krehkí môžu byť. Mám rozsiahle somatické skúsenosti a vlastním aj certifikát SSAM pre závislostné ochorenia (uznávaný SIWF).
  Mojím cieľom je zmierniť strach a poskytnúť ochranu. Závislosť zaťažuje aj imunitný systém. Ten tým trpí, a približne po štyridsiatke začína úmrtnosť ľudí so závislosťou stúpať, pretože ich imunitný systém „vypovie službu“. Teším sa z každého malého pokroku svojich pacientok a pacientov – a viem, aká ťažká je táto choroba.